11.krúžok 8.12.2014,

Zdá sa, že Hynkovo šachové pravidlo: "menej figúrok, menej starostí", funguje nielen v prípade detí, ale aj v prípade nás, dospelákov na krúžku.

Keď na krúžok chodíme všetci traja, mám väčší problém koordinovať deti, ako keď sme tam iba dve (ja a Ika).

Ale sama by som mala problem, predsa len, výprava preč z miestnosti by pre mňa bola stresujúca.

Podarilo sa nám násť s deťmi akú takú rovnováhu, ja nedávam tak veľa príkazov, deti zase "neposlúchajú" veľmi originálnym spôsobom. A keď predsa len niečo pobabrem, Ika to zachráni, dnes strávila 15 minút pri WC, lebo jeden z krúžkarov sa tam sám bál sedieť....

Rozhodla som sa dopredu, že si dám pozor a nebudem sa venovať jednej téme a ťahať ju čo najďalej, ale skúsim prejsť za hodinu 4 prostredia, aby deti museli spomínať, ako to bolo a trénovali pamäť.

Minule sme navyše vymysleli výbornú fintu s hodnotením úloh. Kto vyrieši úlohu, dostane jednu kvetinku za odmenu a druhú má on ako učiteľ udeliť ďalšiemu, čo úlohu vypočíta. Občas tento kontrolór opraví úlohu ďalšiemu dieťaťu, občas sa naopak vráti a opraví úlohu sebe.

Matematika:

Krokovanie sme nerobili už 5 týždňov, ale deti si pamätajú, ako majú hovoriť príkazy robotovi, aj to, že nesmú dať príkaz, ktorý by robota poslal mimo krokovací pás. Najprv kreslím príkazy pomocou šípok na tabuľu a deti ich čítajú, potom krokujú a nakoniec to zapisujem ako matematický príklad. Nakreslíme a napíšeme príklad 3-2=1, potom odkrokujeme 2-3 a deti hlásia, že výsledok je "jeden krok dozadu, začni teraz!". Keď to chcem ako príklad a napíšem na tabuľu 2-3=... hlásia postupne jedna, nie nula a nakoniec škôlkar Šimonko využije gény svojich matematických predkov a zakričí, že je to mínus jedna.Ostatní sa zhodnú, že figa borová to asi nebude a možno to bude to, čo hovorí Šimon, ale príliš to neprežívajú.

Barborka chce zadať ťažkú úlohu, 12 krokov dopredu a potom 3 dozadu, začni teraz! vyvolá napätie, nie je jasné, či robot nevypadne z krokovacieho pásu. Keď sa zastaví na poslednom políčku, všetci si vydýchnu. Povely pre druhého robota zadá najprv niekto 3 dopredu a jeden dozadu (keď neskončí na rovnakom mieste, tak zistíme, že myslel, že zadáva novú úlohu). Betka kričí, že už vie, koľko to je, Deväť, deväť krokov dopredu, začni teraz! Barborka pribehne a robí kroky dopredu.  No druhý robot Alenka, namiesto toho, aby čakal, robí súčasne kroky dozadu. Keď Barborka dokráča na pozíciu Alenky je už Alenka presne na začiatku. Všetci sa z toho tešia a smejú. Keď sa opýtam, či to dol dobrý príkaz, tá deviatka, tak kričia, že áno, že Barborka prišla tam, kam mala.

Evidencia stavby z kociek je náročná, nemáme totiž so sebou kocky. Najprv urobíme jednoduchú stavbu a jej evidenciu na tabuli. Potom dostanú deti pracovný list, ktorý sme už raz neúspešne robili. Evidencia je tentokrát podstatne lepšia, Ondrík je hotový ako prvý. Tabuľku mu nekontrolujem,  pošlem ho kontrolovať Barborku, keď je Barborka skontrolovaná, ide kontrolovať Alžbetku. Nejako sa navzájom skontrolujú všetci, niektorí evidujú iba podlažia, niektorí aj ich súčty. Alenka, Barborka a Ondrejko už začínajú ukazovať školské návyky a vyplňujú, až kým sú zaplnené všetky políčka, škôlkari to neriešia, vyplnia len to, čo uznajú za vhodné. Deti pri kontrolovaní opravujú vyplnené políčka. Keď niekto niečo vyplnené nemá, tak je to pre oboch nezaujímavé. Aj pre riešiteľa, aj pre opravovateľa.

Pyramídy sú síce na pracovnom liste, no sú to jednoduché súčty a nehovorím deťom, že to majú vyplniť. Všetci to ale vypĺňajú. Asi ale aj oni považujú úlohu za jednoduchú, nikto ju nedáva kontrolovať, ani si za ňu nepýtajú kvetinku.

Paličky sme dnes robili prvý krát, deti robili najprv štvorec, zaznačili si, že naň potrebovali 4 paličky, potom 2 štvorce nad sebou, to potrebovali 7 paličiek. Pokračovali sme na 3 štvorce, ktoré nazvali rebrík. Zopár detí zapísalo, že na to potrebovalo 10 paličiek. Niektorým sa podarilo urobiť ešte dlhší rebrík, hlásili si, ako už má kto velikánsky. Nakoniec ale chýbali paličky. Vtedy niekto navrhol, že urobia  úplne velikánsky rebrík spoločne. S chuťou sa pustili do stavby. Počítala som s problémami, niektorí okolo rebríku pobehovali, niektorí stavali trochu krivo. Ale problémy neboli, všetci sa tešili, aký je velikánsky. Ondrík bol hlavný realizátor stavby, Šimonko mu radil a koordinoval, všetci zbúrali svoje stavby a doniesli paličky, z času na čas sa niekto pustil do spočítania, koľko už majú štvorcov. Pretože počítali naraz viacerí, ale vo fáveliteľ stavze za sebou, stále sa mýlili. Do toho si Emilka s Betkou tancovali, Kika si okrem počtu štvorcov nášho rebríka pochvalovala aj jeho skutočnú dĺžku. Alenka s Barborkou chvíľu stavali, potom rebrík preskakovali. Rebrík bol OBROVSKÝ, siahal cez celé javisko a na konci ho museli deti zahnúť, aby mohli pokračovať. Keď konečne minuli všetky paličky (kúpila som slamky na pitie nápojov) začali počítať všetci spolu. Rebrík sa skladal zo 60 štvorcov. Deti majú za úlohu zistiť, z koľkých bol paličiek. Ak to niekto uhádne, tak má u mňa kinderko. Len neviem, ako to budeme overovať, že je to dobre..

Básnička bola vlastne pesnička, keď som ju zarecitovala, deti ju zaspievali: Jedna druhej riekla, keď koláče piekla, požičaj mi lopatu, ak si už napiekla. Deti odpovedali na otazku, koľko tam bolo očí, koľko tam bolo hláv, koľko tam bolo končatín. Keď Emilka spočítala 9, tak Barborka s Alenkou vybehli na podium a urobili panákov, Emilka si prepočítala na dievčatách končatiny a opravila na 8.

Odpoveď na otázku, koľko tam bolo lopát mali ukázať na  prstoch. Myslela som, že nachytám aspoň dnešného nováčika, škôlkara Šimonka. Ale nik sa nedal popliesť, lopata bola len jedna. Náročnejšia bola otázka, načo je pri pečení koláčov lopata, to nevedel nikto. Nakoniec sa vynašla Betka, To keď robíš koláče z piesku, tak potrebuješ lopatku. Súhlasili všetci. Zdá sa, že z nich začínajú byť kockáči, v matike sú lepší než v realite. Tak sme si zaspievali pesnicku do konca a majú za domácu úlohu zistiť, čo sú to tie čepce. Zatial máme dva tipy, "také štipce" a "čiapky".